Zodraný dažďom

Zodraný dažďom tvár od slnka čierna

lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa

Zabudol si mladosť ako kabát v šatni

zostali len sny a modré nebo nad ním

Vy ktorí ste sem zostúpili z pekiel

už v pôrodniciach smiech vás asi prešiel

mali ste len pekne zostať v lonách matiek

nevediac že život je len plač a nárek

Zodraný dažďom tvár od slnka čierna

lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa

Hon plaví sa po moriach plných liehu

bez matky v srdci nenávidi nehu

prekliaty až po smrť vzdáva sa v tom boji

kde je ta krajina kde žiť za to stojí

Zodraný dažďom tvár od slnka čierna

lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa

V pekle je doma na adrese starej

vraj tam smrdí bičujú ho stále

občas sníva o čistinke v háji hladný

kde nič nie je len to modré nebo nad ním

Zodraný dažďom tvár od slnka čierna

lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa

Zabudol si mladosť ako kabát v šatni

zostali len sny a modré nebo nad ním..