Občan Baal

keď sladko v lone matky driemal Baal

kus svojho neba nad hlavou tam mal

už narodenie - to bol ale pád !

odtiaľ sem si chcel Baal to nebo vziať

pri prsníku Baal poznal čo je slasť

no nebo sa ho chcelo rýchlo striasť

putiky či pôst to čo prišlo bral

od lochu len krok často býval Baal

pod plotmi musíš veľa rokov spať

a nezlomí ťa láska ani hlad

len nahotou sa vždy Baal prikrýval

veď čo si okrem nej sem na svet vzal?

hovoril si Baal každé ráno : fuj l

život je len slina tak ju chlapče žuj

poriadne ju žuj kým má ešte chuť

a netráp sa tým ako nezdochnúť

do pohlavia žien zmestí sa aj pluk

hovoril si Baal a šuchol si svoj šuch

no a či je boh ? to mu bolo fuk

dobrý alkohol zbavil ho tých múk!

zvľášť jeden slogan obľúbil si Baal

čo sa vždy detí preukrutne bál­

nemusíš mat vždy iba silný úd

ak však vládnuť chceš - mocným údom buď!

Baal však mal aj iné heslá neheslá

na jazyk mu toto slina priniesla -

obzri si - a vždy - ten svoj vlastný kal

je v ňom všetko čo si raz milo­val

neresť je cnosť a cnosť je prázdne nič

len radšej všetko čo je dobré znič

svet sa má vraj vylepšovať zlým

hľa aký máme osoh z kyselín!

lep­šia je špina ako čistota

Baal to bol skrátka zvláštna odroda

keď mu to kikslo hrdo vypäl hruď

len nech si pľujú ďalej pyšný buď!

Baal vedel že supy ho raz zožerú

a preto usporiadal im večeru

skúmal a pátral a bol strašne rád

že práve supy budú jeho žrať

tak Baala viedla vždy jasná necesta

a smola bola družka a nevesta

nebál sa Baal však nikdy ďalších dní

veď vedel že vedú ho len do tmy

no na druhý svet si niečo vzal aj Baal

dávne nebo ktoré pri sebe vždy mal

v tých očiach plných odvráte­ných hviezd

sa rozhodol ho na druhý svet niesť

keď napokon už Baal v čiernej zemi zhnil

takže nemohol ho nájsť už žiaden rýľ

raz ráno svoje mladé nebo vzal

a nad zemou ho modré rozvešal