Epilóg

Zomrela pravda. A poézia s tvárou v závoji.

Aj v najlacnejšom slove veje čierny flór.

Predbiehajú sa ako divé: ktoré skôr

údesnú ranu sveta zahojí?

Ono sa ľahko povie: Ži!

No slovo ozaj málo zaváži.

Ba takmer nič. Len povedz: Ži a ver!

Noc, jednoznačná ako revolver.

A celá pravda v jednom náboji.

Už obzerá ťa mlčanlivá tma,

cynickým okom luny si ťa skúma,

okrúhlym ako Judášova suma;

ešte je nemá, ale už ťa má.

Bozk ohňa s papierom

Dôstojný somrák

Do ringu uterák

Stotisíc Atlantíd

Trinástych komnát

Môžte sa spoľahnút'.. No správy z pekla... V púšti so utopí...

V púšti so utopí... Brúsenie tupých...