Vdova po nikom

Skrýva sa v kaviarni pri poslednom stole

Miesto srdca iba prázdny penzión

Prievam už odvial preč, čo by mohlo bolieť

Cúva v sebe, ako jeseň pred zimou

Skláňa sa nad kávou s tvárou na zbúranie

Noc je ťažká , ako vôňa chryzantém

Nad mestom preletel čiernobiely anjel

Tajne dúfa, že už zajtra pristane.

Ten, čo ju opustil, vlastne nikdy nebol

A ten čo má prísť, ten tu bol predvlani

Nad hlavou je čierna zem, pod nohami nebo

Nespoznáš ju, aj keď sa s ňou zoznámiš

Smutná vdova po nikom

Príď ju okliať dotykom

Smutná vdova po nikom

Skús ju odkliať dotykom

Len sama so sebou, no najradšej s nikým

Raz je niekto príde odkliať dotykom

Smútok je kanibal, čo má pohľad dýky

Sedí sama ako vdova po nikom